Keď ľadový vietor zaháňa ľudí do tepla ich domovov, posledné tiene sa ponáhľajú do závetria, kuklia sa do šálov, kabátov, majú rukavice naozaj len jeden čisto praktický účel. V bezpečí podvečera za zatvorenými oknami nás však môžu preniesť kamkoľvek nás naša fantázia pustí.
Najskôr len nesmelé zoznamovanie, opatrná príprava, posledné rýchle stehy, nech róba nesklame v rozhodujúcom okamihu.
Volanie neznámej diaľky, toho vzrušujúceho tajomna, netreba brať na ľahkú váhu. A keď v talianskom prístave čaká jachta pripravená vyraziť, niet na čo čakať.
Sú všetky poklady v bezpečí? Nič sa nesmie nechať na náhodu, ešte rýchlo skontrolovať pokladničku a šperkovnicu, či je všetko na svojom mieste...
...a už len vyraziť na cesty. Ahoj, pevnina, ahoj, more!
Ani sme sa nenazdali a už jachta smerovala do svojho domovského prístavu. Objavovanie neznámych diaľok je za nami, z veľkej cesty zostali len spomienky, tie nerozbitné suveníry.
Zážitky sa však dajú zúročiť pri najbližšom stretnutí s priateľkami, témy sú nevyčerpateľné.
Tak zas nabudúce a možno už nielen prstom na mape :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára