nedeľa 19. februára 2012

Prvou triedou...

Éru časopisu Burdy si snáď trochu pamätáme všetci. To konkrétne číslo, ktoré mi z pamäti nezmizlo po celé roky, však musí mať už vyše dvadsať rokov. Ako dieťa som tam videla návod na vyšívanú zväčšeninu poštovej známky Mauritánie z čias, keď bola francúzskou kolóniou. Či už bol text v nemčine alebo ruštine, to si nepamätám, fascinoval ma hlavne obrázok, ale na dlhé roky to zostalo len pri tom, nakoľko som si na to vôbec netrúfala.
Príslovie, že každý začiatok je ťažký, v tomto prípade nabral doslovný rozmer, realizácia na seba čakala viac ako desať rokov. Dovolím si povedať, že výsledok pozitívne prekvapil aj mňa.


Známka je už zasklená a zarámovaná, takže s mojimi fotografickými schopnosťami sa, žiaľ, na fotkách zrkadlí okolie. Takto však vyzerá z celkového pohľadu v ráme.


Na niekoľko ďalších rokov potom zostalo ticho. Ani sama už neviem prečo, napadlo mi, že či by bolo možné vziať normálnu poštovú známku, zväčšiť ju a prekresliť na vyšívacie plátno. A samozrejme vyšiť. Ako "pokusný králik" mi poslúžila ďalšia francúzska kolónia, tentokrát Guadaloupe.


V pravom dolnom rohu zarámovaného vyšívania je pôvodná poštová známka, vedľa detailný záber.

 













A opäť nastalo ticho. Priznám sa, že vyšitie vyššie uvedených známok bolo poznačené dlhými prestávkami, takže výsledok na seba nechal čakať niekoľko mesiacov. Napriek tomu sa na rad dostala ďalšia krajina a jej historická známka, tentokrát Ruanda - Urundi, v čase emisie belgická kolónia.


V pravom dolnom rohu opäť originál, vedľa jeho detail.


Na dlhú cestu sa vybrala aj zatiaľ posledná poštová známka, tentokrát z Barbadosu. Je ešte len kdesi na polceste, ale verím, že i ona raz príde do svojho cieľa a nájde si zarámovaná svoje miesto na našej stene.





V rukavičkách

Keď ľadový vietor zaháňa ľudí do tepla ich domovov, posledné tiene sa ponáhľajú do závetria, kuklia sa do šálov, kabátov, majú rukavice naozaj len jeden čisto praktický účel. V bezpečí podvečera za zatvorenými oknami nás však môžu preniesť kamkoľvek nás naša fantázia pustí.

Najskôr len nesmelé zoznamovanie, opatrná príprava, posledné rýchle stehy, nech róba nesklame v rozhodujúcom okamihu.

Volanie neznámej diaľky, toho vzrušujúceho tajomna, netreba brať na ľahkú váhu. A keď v talianskom prístave čaká jachta pripravená vyraziť, niet na čo čakať.

Sú všetky poklady v bezpečí? Nič sa nesmie nechať na náhodu, ešte rýchlo skontrolovať pokladničku a šperkovnicu, či je všetko na svojom mieste...


...a už len vyraziť na cesty. Ahoj, pevnina, ahoj, more!

Ani sme sa nenazdali a už jachta smerovala do svojho domovského prístavu. Objavovanie neznámych diaľok je za nami, z veľkej cesty zostali len spomienky, tie nerozbitné suveníry.

Zážitky sa však dajú zúročiť pri najbližšom stretnutí s priateľkami, témy sú nevyčerpateľné.


Tak zas nabudúce a možno už nielen prstom na mape :-)

nedeľa 12. februára 2012

Monogramiáda

V nejednom historickom románe si nádejné princezné, grófky či dokonca kráľovné vyšívali alebo nechávali vyšívať nad svoje monogramy korunky, keď sa mali stať panovníčkami či aspoň manželkami panovníkov. Posteľná bielizeň, uteráky, šatky, vreckovky, to všetko sa zdobilo ručne a som presvedčená, že museli vznikať miniatúrne dielka romantickej krásy.

Kráľovna zo mňa zrejme nebude, takže korunky sa nekonajú, ale inšpirácia pre monogramy sa usadila veľmi hlboko. A tak som využila príležitosť obdarovať niekoho a skúsila som vyšiť zopár monogramov. Tie úplne prvé som nezdokumentovala na fotkách, ale postupom času sa zachovala i nejaká obrazová dokumentácia.

Na prvej vreckovke je vyšitý monogram JK. Fotky vznikli až po zabalení vreckovky do fólie za nočnej tmy a umelého osvetlenia, nakoľko som sa neskoro zbadala, že by som si ju mohla aj odfotiť.







Ďalšie dve vreckovky s monogramom ŠT a MT vznikli ako darček pri príležitosti sobáša dvoch veľmi dobrých kamáratov. Zabalila som ich do drevenej krabičky zakúpenej v hobby obchodíku ozdobenej vypaľovanými znakmi. Snáď potešili.

Jedna z posledných vreckoviek s monogramom bola určená ako darček k sviatku mena začínajúceho sa na B.




Najväčším problémom sa v súčasnosti ukázalo zháňanie bielych vreckoviek. V ponuke v našich galantériách som našla len jeden druh (v rozmere pre dámy a pánov) a aj ten býva často vypredaný. Takže si pri najbližšej príležitosti budem musieť spraviť väčšie zásoby :-)

Keď minulosť stretne prítomnosť

Nie je snáď lepšej motivácie a zadosťučinenia, ako keď môžete vidieť svoje výrobky používané v praxi. A keď sú použité v tak krásnom kontexte, ako sú historické kostýmy, niet väčšieho potešenia. Mladá talentovaná návrhárka a autorka historických kostýmov Barbora Gemmelová (http://www.sashe.sk/designbiba) mi umožnila okúsiť toto zadosťučinenie a zopár menších kúskov použila počas niekoľkých prehliadok a fotení práve jej kostýmov.


Prvý kostým je inšpirovaný módou z doby Madame de Pompadour. Jemná bledomodro-béžová konštelácia je doplnená množstvom prepracovaných detailov, drobností, ktoré vytvárajú úžasný, priam rozprávkový celok.
Modelka má na ruke zavesenú jemnú hačkovanú taštičku maslovej farby.
A tu už pridávam obrázok samotnej taštičky, ktorá sa zúčastnila fotenia kostýmov na nitrianskom hrade, konajúcom sa pri decembrových teplotách veľmi blízko nule.

Druhý kostým inšpirovaný známou Angelikou v čierno-bielej kombinácii je doplnený bielou hačkovanou taštičkou dozdobenou bielymi saténovými stužkami. 

Taštička na fotografiách trocha zaniká, pôvodne ani nebola plánovaná ako súčasť tohto kostýmu, ale myslím, že naživo bola milým doplnkom.
Takto vyzerá z blízkosti:
Doplnila by som už len, že ide vlastne o "prototyp", ktorý odštartoval taštičkovú mániu :-)

Pri ďalšom nádhernom rokokovom kostýme modrej farby sa uplatnili hneď dva výrobky, modrá hačkovaná taštička a farebne zladené návleky na ruky, akési dlhé rukavice bez prstov.
Náročne vypracovaný kostým inšpirovaný módou 70. rokov 18. storočia si tentokrát obliekla samotná autorka. Priznám sa, že pri návlekoch som veľmi netrafila veľkosť, musela si ich prispôsobiť na svoje útle ruky pevnejším stiahnutím bielymi ozdobnými stuhami.
Návleky, žiaľ, samostatne odfotené nemám, tak aspoň pridávam fotku taštičky.
Posledný "kúsok" našiel uplatnenie pri kostýme inšpirovanom obdobím Napoleona I.
Empírový kostým sa spolu s modelkou zúčastnil kultúrneho podujatia v exteriéroch rokokového kaštieľa v Šaci.
Fotografia rukavíc je jednou zo série obrázkov, ktoré vznikli počas jednej návštevy Barborky Gemmelovej (na fotke sú jej ruky). Viacero obrázkov bude uverejnených v samostatnom príspevku.
Barborke ďakujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu.